Tatry o krok bližšie k svetu

• Foto
• Mapa

Nový úsek, ktorý začne slúžiť vodičom 5. decembra, výrazne odľahčí prehustenú dopravu medzi Popradom a Štrbou, kde často dochádza k vážnym dopravným nehodám. Zároveň sa otvorením úseku v plnom štvorprúdovom profile skompletizuje nepretržitá, už vyše 80-kilometrová severná časť diaľnice D1 cez Liptov a popod Tatry. „Pod Tatrami sme už desaťročia ako doma. Preto sme radi, že novým úsekom a tunelom Bôrik dnes do našich veľhôr doširoka otvárame symbolickú bránu a opäť ich o krok približujeme k západnej časti krajiny,“ hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Inžinierskych stavieb Košice, Ing. Jaroslav Jarábek, MBA. Druhý a tretí úsek D1 Mengusovce – Jánovce, ktoré sa začali stavať skôr, slúžia motoristom už takmer rok, od konca leta v plnom profile.

Najnovší prírastok do slovenskej diaľničnej siete má 12 mostov, z toho štyri sú priamo v jej trase. Z nich vyniká 250 metrov dlhý most ponad rieku Poprad, hneď vedľa tunela. Z východnej strany rámcuje novú stavbu technologicky náročná mimoúrovňová križovatka Poprad-západ, jeden z najunikátnejších a najkrajších diaľničných objektov na Slovensku. Mostné piliere majú netypický elipsovitý pôdorys a lievikovitý tvar. V centre štvorramennej križovatky zaujme stĺp s kruhovým pôdorysom, ktorému dali stavbári medzi sebou pomenovanie „srdiečko“. Toto srdce mosta vzniklo mimoriadne náročnou, nepretržitou betonážou, keď stavbári zabudovali až 1.410 m³ betónovej zmesi za približne 36 hodín.

Úsporná šírka portálu

Priemerná dĺžka tunelových rúr dosahuje 996 m, pričom ľavá je dlhá 999,60 m a pravá 992,81 m. Spoločnosť Marti Contractors použila pri raziacich prácach novú rakúsku tunelovaciu metódu (NRTM). Z rúr bolo vyťažených takmer 250.000 m³ horniny. Súčasťou prác bolo aj kompletné odvodnenie tunela, ďalej vozovky, káblové trasy a chodníky vrátane troch únikových ciest. Počas najväčšieho súbehu činností robilo v tuneli okolo 200 pracovníkov.

Stavbári dôsledne dbali na ochranu životného prostredia. Samotný horský výbežok Bôrik nie je veľmi rozľahlý, navyše je to chránená prírodná rezervácia, preto bolo nutné šetriť priestor. „Projektant navrhol využiť tzv. pilierové štôlne. Tak bolo možné umiestniť ústie oboch tunelových rúr veľmi blízko pri sebe a zmenšiť tak záber územia. V praxi to prebehlo tak, že po vyhĺbení portálu sme vyrazili v úvodných častiach portálov pilierovú štôlňu s prierezom 51 m² (oproti 70 – 90 m² prierezu rúry diaľničného tunela v strede medzi oboma projektovanými rúrami). Podarilo sa tým vytvoriť priestor pre vybetónovanie pevného železobetónového piliera. Následne mohlo začať razenie samotných tunelových rúr,“ približuje Ing. Miroslav Žák, projektový manažér výstavby tunela Bôrik, zastupujúci Marti Contractors.

Tunel Bôrik sa može pýšiť aj tým že ako v prvom tuneli na Slovensku boli do betónu sekundárneho ostenia pridávané polypropylénové vlákna, ktoré významne zvyšujú požiarnu odolnosť konštrukcie a celkovú bezpečnosť v prípade požiaru.

Inžinierske stavby položili do tunela modernú cementobetónovú vozovku, v každej rúre má šírku sedem metrov. Celková plocha vozovky tak dosiahla 15.000 m². V strede tunela sa nachádza núdzový záliv a na každých 250 metroch je situovaný priechod do druhej rúry.

Rekordné čísla

Spoločnosť PPA CONTROLL vybudovala technologickú časť tunela za rekordných osem mesiacov, pôvodne sa rátalo s 12-18 mesiacmi. Napájanie tunela zabezpečujú káble celkovej dĺžky 83 km. Ďalších približne 17 km optických a 46 km metalických komunikačných káblov prenáša signály medzi technologickými zariadeniami. „Popri štandardnom signále mobilných operátorov dokáže v prípade kritickej situácie operátor vstúpiť do rozhlasového vysielania naladeného vodičmi v tuneli,“ uvádza projektový manažér PPA CONTROLL Ing. Slavomír Kubanda.

Firma v časti tzv. virtuálneho tunela pred križovatkou Mengusovce v smere na Poprad inštalovala najväčšiu premennú lamelovú dopravnú značku v SR s plochou 835 × 450 cm a hmotnosťou 3,1 tony. Spolu s ostatnou technológiou zabezpečujúcou plynulý chod dopravy ju riadi autonómny redundantný riadiaci systém technológie a dopravy. V samotnom tuneli žiari celkovo 771 svietidiel. Požiarne svietidlo nad chodníkom informuje o vzdialenosti k najbližšej únikovej ceste, čo je slovenská premiéra. Hlavné vetranie zabezpečuje 16 axiálnych prúdových ventilátorov s priemerom 1,2 m.

Ako ďalšie v poradí by mali byť odovzdané do užívania dva úseky diaľnice pod Spišským hradom v lete budúceho roka – ide o D1 Jablonov – Studenec a D1 Studenec – Beharovce. Na realizácii oboch sa podieľajú aj Inžinierske stavby. Zvyšné časti diaľnice medzi Žilinou a Prešovom sú predmetom projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) a hotové by mali byť približne v roku 2013.

Autor

• (red)