Ekonomika výstavby dopravnej infraštruktúry v Slovenskej

• Foto

Vývoj intenzity cestnej dopravy v SR (priemer denných intenzít v tisícoch vozidiel/ deň) v porovnaní s vývojom priemerného ročného nárastu HDP zaznamenal nasledovné hodnoty (tabuľka 1).

V rámci zaradenia do tried dopravného systému vychádzajú z celoštátneho sčítania dopravy v roku 2005 ako najzaťaženejšie úseky diaľnic a rýchlostných ciest D1 (v úseku Bratislava – Trnava a Trnava – Liptovský Mikuláš) a R1 (v úsekoch Trnava – Nitra a Žiar nad Hronom – Banská Bystrica). Pre výhľadový rok 2015 bude situácia ešte náročnejšia, pokiaľ sa týka intenzity cestnej dopravy, keď sa na uvedených úsekoch predpokladá intenzita nad 100.000 vozidiel/ deň na D1 a nad 30.000 vozidiel/deň na R1. Realizácia stavieb dopravnej infraštruktúry pre takýto nárast požiadaviek je značne náročná, najmä pokiaľ sa týka nákladovosti. Preto rezort venuje zvýšenú pozornosť ekonomike ich výstavby.

Tabuľka 1 – Vývoj intenzity cestnej dopravy v SR

V prvom rade bol k 1. februáru 2007 zriadený útvar vnútrorezortnej expertízy, ktorý v zmysle rezortného metodického pokynu posudzuje projektovú dokumentáciu stavieb dopravnej infraštruktúry z hľadiska technickej stránky, variantných riešení trás líniových stavieb a ich nákladovosti. Rezortná expertíza za dobu svojho trvania posúdila celkom 81 projektov v rôznych stupňoch projektovej dokumentácie (od technickej štúdie, cez dokumentácie stavebného zámeru, územného rozhodnutia, stavebného povolenia, pre realizáciu stavby až po ponuku) a vydala zatiaľ 43 protokolov a 25 stanovísk s celkovou objektivizáciou (znížením) nákladov na stavby oproti projektovanému objemu –12,15 %.

V druhom rade v rámci plnenia opatrení k novele organizačnej štruktúry rezortu bolo realizované opatrenie smerom k tvorbe nákladovo výnosových analýz (CBA). Výsledky, prezentujúce ich realizáciu, vychádzajú z hľadiska ekonomiky výstavby dopravnej infraštruktúry pozitívne, t.j. z doposiaľ vykonaných CBA všetky hodnotené stavby, pokiaľ sa týka ukazovateľov Ekonomickej miery výnosnosti investície (ERR) a Podielu výnosov a nákladov (B/C), vykazujú plusové hodnoty (tabuľka 2).

Tabuľka 2 – Ekonomická návratnosť vybraných stavieb

Ako príklady ekonomiky výstavby sme vybrali stavby diaľničného typu aj typov ciest I. triedy a rýchlostných ciest. Ekonomika výstavby dopravnej infraštruktúry v Slovenskej republike je v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ v rámci porovnania cenových indexov výrazne nízka.

Indexy cenových úrovní vykonáva EUROSTAT na základe porovnania cenových úrovní jednotlivých krajín v pomere k priemeru EU (podľa typu výstavby). Pri type „inžinierske stavby“ je prehľad nasledovný (tabuľka 3). Na Slovensku vychádza nákladovosť výstavby diaľnic (podľa typológie stavieb) nasledovne (tabuľka 4).

Tabuľka 3 – Indexy cenových úrovní podľa EUROSTATu


Tabuľka 4 – Nákladovosť výstavby diaľnic v Slovenskej republike podľa typologie (€/km)


Tabuľka 5 – Nákladovosť výstavby diaľnic podľa typologie vo vobraných štátoch EÚ (€/km)

Pre porovnanie s niektorými krajinami EÚ sú nasledovné výsledky (tabuľka 5). V rámci typu „inžinierske stavby“ je zahrnutá dopravná infraštruktúra, potrubné vedenia, stavby pre telekomunikačný a energetický prenos a ostatné stavebné práce. Prieskum cien stavieb bol vykonaný v mesiacoch jún, júl 2005.

Economy of the transport infrastructure construction in the Slovak Republic
Macroeconomic indicators of the economy of construction in the Slovak Republic have recently showed a significant increase. This trend can continue in the years to come. Logistics, providing for the interconnection of markets in the Slovak Republic and the EU (in relation to foreign investments and financial funds within the projects, involving the EU) has indicated a marked increase in the transport intensity – the road network makes up approximately 68–70 % of the entire transportation, the share of railways decreased to 12–8 %.

Autor

• (red)