„Zběsilé tempo mi dělá dobře“

• Foto

Co všechno patří pod provoz zemních prací a co všechno musíte řídit?
Pod provoz aktuálne patria 4 prevádzkové strediská ktoré sa venujú zákazkám v jednotlivých regiónoch Českej republiky. Ďalej sú to dve novovzniknuté strediská, stredisko logistiky a stredisko zemného frézovania. Týchto 6 stredísk tvorí základ organizačnej schémy provozu.

Okrem stredísk, ktoré sa venujú priamo výrobe (realizácii) stavieb máme v rámci našej štruktúry útvar prípravy a sledovania zakázok, kde sa nám darí úspešne rozširovať tím mladých ľudí, ktorý tvoria základ preto, aby mala každá stavba „papierovo“ všetko v poriadku a aby sme boli operatívne schopní vyhodnocovať ekonomický výsledok každej zo stavieb. Tento stručne opísaný organigram v sebe zahŕňa aktuálne 49 prevažne mladých ľudí, ktorí sa úspešne podieľajú na realizácii 13 malých či veľkých zakázok v Českej republike.

Co je klíčové pro hladce fungující zemní práce – logistika?
Podľa môjho názoru sú dve dôležité veci vo fungovaní každej firmy, či to už z oblasti stavebníctva alebo z inej.

Tímovosť, súhra ľudí, tímu Musíte sa obklopiť dobrým tímom ľudí, ktorým sa chce hlavne pracovať, ja som toho názoru, že to nemusia byť najlepší absolventi ročníkov stavebných fakúlt, stačí keď majú chuť sa posúvať ďalej a ostatné príde samo.

Druhou vecou je transparentnosť, mám rád keď hráme v otvorené karty to znamená, mám rád prehľad o všetkom, čo sa deje na stavbách. Nedokázal by som pracovať v prostredí, kde všetky informácie o tom, čo sa deje, idú mimo mňa a áno, tak ako naznačujete vo vašej otázke, logistika okrem iného prináša prehľad a transparentnosť.

Jaký je tlak na čas, když se dnes staví v drtivé většině ve zběsilém tempu?
Je to veľký problém, bojujem s tým dennodenne, vždy si hovorím, že prečo nemá deň napríklad 30 hodín, bolo by to všetko jednoduchšie. Na druhej strane ako to nazývate – zbesilé tempo, je pre mňa osobne to, čo ma na tej práci baví. Moje okolie či už pracovné alebo súkromné častokrát trpí nedostatkom môjho voľného času a tým spôsobené meškania v realizácii úloh, ale pre mňa je to istá forma životného štýlu, takže ten tlak na čas mi robí dobre.

Koordinujete zemní práce na všech stavbách divize? S čím se potýkáte?
Tu by som sa rád vrátil k jednej z predchádzajúcich otázok. Neviem, nakoľko sám osobne stíhate vnímať dennodenný svet okolo vás, ale napríklad, dnes máte možnosť zobrať si do ruky koloběžku, ktorú nájdete len tak pristavenú v meste a keď sa presuniete na miesto, ktoré potrebujete, tak ju tam necháte, aplikácia vám stiahne peniaze za krátkodobý prenájom – automaticky bez toho aby ste musel niečo objednávať, podpisovať, schvaľovať, kontrolovať a podobne. Podobne je tomu v prípade, že si večer zmyslíte, že ste nestihol nakúpiť potraviny, tak si kliknete na internet a za 60 – 90 minút vám ich kuriér prinesie domov – bez starostí a automaticky až k vám na adresu priamo do Vašej kuchyne. Všetko je digitalizované, automatizované, optimalizované. Zamyslime sa ale nad stavebníctvom. Ako využíva stavebníctvo moderné technológie? Áno, využíva ich len minimálne. Idete na stavbu a stretnete tam človeka, ktorý na zdrap papiera kreslí nejaké čiarky, ktoré predstavujú potvrdenie zrealizovanej prepravy tovaru cez podzhotovitele. Každá z týchto čiarok má finančnú hodnotu niekoľko tisíc korún a defacto v objeme návozov materiálov celej stavby sú to vo finále milióny korun. Keď to zhrniem, na jednej strane firmy mimo stavebníctva investujú nemalé finančné prostriedky do vývoja algoritmov, ktoré im hovoria, kde napríklad tie spomínané kolobežky rozmiestniť po meste, aby najviac zarábali, a na druhej strane stavebné firmy dopustia, aby o ich miliónových čiastkach za materiál rozhodovali nejaké čiarky nejakého človeka, ktorý nie je ani častokrát zamestnanec danej firmy ale je to človek z agentúry ktorý ani častokrát nevie pre koho pracuje. Je to na zamyslenie. Ja mám to šťastie, že pracujem v Metrostave a moji nadriadení zdieľajú myšlienku inovácií v rámci stavebnej logistiky a aj vďaka tomu si dovolím tvrdiť, že sme vždy o krok vpred pred konkurenciou. Preto vznik a budovanie strediska logistiky v rámci provozu zemných prác je mojou hlavnou prioritou i do budúcna.

Která stavba pro vás zatím byla z hlediska zemních prací nejsložitější? Co se člověk v zemařině naučí?
Je to jednoznačne stavba rýchlostnej cesty S7 neďaleko polského města Gdaňsk, v rámci ktorej som mal tú česť byť členom česko-poľského tímu a kde som pochopil, o čom tie zemné práce sú. Viete, čísla ako 9 miliónov ton navezeného materiálu v rámci stavby alebo 1 200 dovezených/odvezených nákladných áut násypového materiálu denne, to je niečo, s čím sa na našich stavbách v republike bohužiaľ nestretneme asi nikdy. Viete, keď idete stavať dialnicu v Českej republike, tak si dáte vypracovať cenové ponuky v kamenolomoch v blízkom okolí a vyberiete si to, čo vám najviac vyhovuje, objednáte si na to pár nákladných áut a tie vám to dovezú. Na spomínanom projekte to bolo inak, najdôležitejšie frakcie štrku sme navážali zo Škótska alebo Nórska nákladnými loďami. Bolo potrebné teda zkoordinovať nakládku v prístave, dopravu na stavbu, kapacitné možnosti skladov na stavbe s aktuálnym počasím na mori, v skratke, keď sme dostali informáciu o neplánovanej búrke na mori v čase a mieste, kde sme mali aktuálne loď naloženú 80 tisícmi ton štrku, znamenalo to, že harmonogram ukládky podkladových vrstiev na istom úseku stavby, ktorá bola plánovaná napríklad za 7 dní, sme museli v tom momente upraviť. Keď naopak vidím, že na stavbách v Českej republike častokrát robí niekomu problém zaistiť jedno či dve nákladné autá naviac, aby stavba dostala pár sto ton materiálu, tak sa len pousmejem.

Absolvovať taký projekt vám dáva pocit istého zdravého sebavedomia do budúcna. A čo sa človek môže pri realizácii zemných prác naučiť podľa mňa, je vnímanie podstaty výstavby a teda peňazí. Je všeobecne známe, že najväčší objem financií, ktorý sa dá ušetriť v rámci infraštruktúrneho projektu, sa nachádza paradoxe v zemi. Preto ma práve zemné práce dennodenne fascinujú, že je veľká príležitosť na optimalizáciu.

Jak jste se dostal do Metrostavu?
Do Metrostavu som sa dostal štandardnou cestou, zaslal som svoj životopis hneď 2 dni po ukončení štúdia na stavebnej fakulty v Žiline. Po úspešnom pohovore, na ktorom som nevedel správne odpovedať paradoxne ani na jednu otázku, ktorá mi bolo položená, mi bola zaslaná ponuka spolupráce, kde bolo uvedené, že by som mohol pracovať pre Metrostav ale len v prípade, ak mi nevadí pracovať na projekte vo Varšave, tak som si „vygooglil“, kde je Varšava, a ešte ten týždeň som tam odletel. Musím poďakovať vtedajšiemu vedeniu divízie, že mi dalo tú možnosť, bolo to to najlepšie, čo ma mohlo na začiatok mojej stavebnej praxe stretnúť.

Co děláte, když neděláte?
Mám rád svoju prácu, v ktorej trávim relatívne veľa času, ale keď môžem chviľku oddychovať, venujem sa svojím deťom a manželke, sú pre mňa to najcennejšie, čo v živote mám.

Autor

• Svoboda Petr (pes)