Význam transeurópskych dopravných sietí TEN-T pre Slovenskú republiku (MDPT SR)

• Foto

Koridory č. IV, Va a VI sú v rámci cestnej siete SR tvorené diaľničnými ťahmi D2 (štátna hranica CZ/SK, Kúty – Malacky – Bratislava – štátna hranica SR/MR, Rusovce), D1 (Bratislava – Trnava – Žilina – Košice – štátna hranica SK/UA, Vyšné Nemecké) a D3 (štátna hranica PL/SK, Skalité – Čadca – Žilina). Navyše sieť TEN-T je tvorená okrem diaľnic aj koridormi kopírujúcimi ýchlostné ťahy R3 (Martin – Žiar n. Hronom – Zvolen – Levice – štátna hranica SK/MR, Šahy) a R4 (štátna hranica PL / SK, Vyšný Komárnik – Prešov – Košice – štátna hranica SK/MR, Milhosť).

Na sieti železníc SR sú koridory č. IV, Va a VI tvorené železničnými traťami štátna hranica ČR/SR – Kúty – Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo – štátna hranica SR/MR, Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou – Čop – štátna hranica SR/UA a štátna hranica PR/SR – Skalité – Čadca – Žilina. Koridor č. VII je tvorený vodným tokom Dunaja.

Primárnym a najvýznamnejším efektom vybudovania, resp. Modernizácie uvedených koridorových tratí bude zlepšenie dopravnej dostupnosti regiónov SR a zlepšenie napojenia infraštruktúry SR na európsku dopravnú sieť, čo podporí oživenie rozvojových perspektív z hospodárskeho i turistického hľadiska, zvýši záujem zahraničných investorov a uľahčí voľný pohyb pracovnej sily a tovarov v rámci európskeho ekonomického priestoru, čím sa významne podporí nielen rast hospodárstva SR, ale posilní sa aj celková konkurencieschopnosť EÚ. Doplňujúcim a nemenej významným efektom bude zvýšenie kvalitatívnej úrovne dopravnej infraštruktúry.

Realizáciou cestných projektov transeurópskeho významu, t. j. výstavbou nových úsekov diaľnic sa zvýši kapacita existujúcej cestnej siete, čo sa premietne do zvýšenia bezpečnosti a zníženia nehodovosti, zrýchlenia prepravy osôb a tovarov, zníženia energetických a časových strát, zníženia kongescií a zlepšenia dopravnej situácie v exponovaných úsekoch a v neposlednom rade dôjde aj k zníženiu negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie.

Z pohľadu železničnej dopravy bude modernizácia železničných koridorov znamenať dosiahnutie štandardov definovaných v dohodách AGC a AGTC, zvýšenie traťových rýchlostí železničných tratí do 160 km/h, dosiahnutie interoperability, zlepšenie bezbariérového prístupu pre cestujúcich a zvýšenie bezpečnosti prevádzky, čím sa zvýši konkurencieschopnosť železničnej dopravy a jej podiel na prepravnom trhu. Zároveň sa zníži zaťaženie cestnej siete presunom časti výkonov individuálnej osobnej a nákladnej cestnej dopravy na železničnú sieť. Rozvojom verejných prístavov v Bratislave, Komárne a Štúrove na VII. dopravnom koridore sa zabezpečí strategický rozvoj prístavných, logistických a ďalších služieb a zvýši sa konkurencieschopnosť našich prístavov v porovnaní s inými prístavmi na Dunaji.

AKTUÁLNY STAV VÝSTAVBY KORIDOROVÝCH TRATÍ
Čo sa týka cestnej infraštruktúry, v súčasnej dobe je v prevádzke celá diaľnica D2, významne postúpili práce na výstavbe diaľnice D1, kedy po dokončení posledného chýbajúceho úseku Sverepec – Vrtižer bude v prevádzke ucelený úsek Bratislava – Žilina. Na diaľnici D1 boli odovzdané do užívania aj ďalšie úseky medzi Žilinou a Košicami, konkrétne úseky Ivachnová – Hybe, Hybe – Važec, Važec – Mengusovce, Mengusovce – Jánovce (II. a III. úsek), Behárovce – Branisko, Branisko – Široké – Fričovce a Prešov – Budimír. Na diaľnici D3 boli doposiaľ odovzdané úseky Hričovské Podhradie – Žilina Strážov, Oščadnica – Čadca a obchvat mesta Čadce (I. a II. etapa). V tomto roku sa začala výstavba úsekov diaľnice D1 Jablonov – Studenec a Studenec – Beharovce, na diaľnici D2 bola začatá stavba križovatky Stupava juh; tento 3,2 km dlhý úsek sa nachádza na mieste križovania diaľnic D2 a D4 a bude súčasťou bratislavského diaľničného obchvatu.

Naplánovaný je ešte začiatok výstavby rýchlostnej komunikácie R4 na úseku Košice – Milhosť. V máji 2009 sa začala realizácia stavby „Rozšírenie D1 Bratislava – Trnava na 6-pruh, 0. etapa“, ktorej ukončenie sa predpokladá do 31. mája 2010. V rámci modernizácie železničných koridorov boli v predchádzajúcich obdobiach na koridore č. Va zmodernizované traťové úseky Bratislava Rača – Trnava, Trnava – Piešťany a Piešťany – Nové Město nad Váhom. V auguste minulého roku boli na šiestom koridore začaté stavebné práce na traťovom úseku Žilina – Krásno nad Kysucou.

Prioritou pre SR je predovšetkým plniť záväzky vo vzťahu k rozvoju siete TEN-T a k zadefinovaným prioritným projektom Spoločenstva. Cestná infraštruktúra má veľký význam pre hospodársky rast, mobilitu pracovných síl, ako aj konkurencieschopnosť v rámci medzinárodnej deľby dopravnej práce. Je jedným z kľúčových faktorov, ktoré významne ovplyvňujú ekonomický rozvoj a priestorové usporiadanie štátu. Z týchto dôvodov je nevyhnutné prioritne pokračovať s výstavbou diaľničnej siete a siete rýchlostných ciest v trasách nosnej siete TEN-T. Vláda SR preto rozhodla použiť na urýchlenie  výstavby vybraných úsekov nadradenej cestnej infraštruktúry (diaľnice D1 a rýchlostnej komunikácie R1) systém tzv. verejno-súkromného partnerstva. Z pohľadu železničnej infraštruktúry je v záujme SR čo najrýchlejšie a s najvyššou investičnou prioritou zmodernizovať trate zaradené do paneurópskych koridorov č. IV, Va a VI, ktoré sú súčasťou transeurópskej dopravnej siete TEN-T. Modernizácia koridorov na parametre AGC a AGTC vychádza z potreby ponuky kvalitnej železničnej infraštruktúry pre služby medzinárodnej a vnútroštátnej osobnej a nákladnej dopravy v smere sever – juh a východ – západ.

Rozhodnutím EP a Rady č. 884/2004/ES bol stanovený zoznam 30 projektov, ktoré majú rozhodujúci význam pre Spoločenstvo jako celok. Z tohto dôvodu sú prioritne v oblasti železničnej infraštruktúry na sieti TEN-T realizované tzv. prioritné projekty európskeho významu – prioritný projekt č. 17, železničná os Paríž – Štrasburg – Štutgart – Viedeň – Bratislava a prioritný projekt č. 23, železničná os Gdansk – Varšava – Brno/Žilina – Nové Mesto nad Váhom.

V oblasti cestnej infraštruktúry je v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím preferovaný prioritný projekt č. 25, diaľničná os Gdansk – Brno/Bratislava – Viedeň (diaľnica D1 a D3), v rámci ktorého je už podstatná časť v užívaní, resp. v realizácii. Tieto projekty majú pre SR strategický význam, keďže ich realizáciou sa dosiahne zlepšenie napojenia SR, a tým aj jej regiónov na európsku dopravnú sieť. Hlavným nedostatkom SR v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ z pohľadu dopravnej infraštruktúry je nedobudovanosť nadradenej dopravnej infraštruktúry (diaľnic, rýchlostných ciest a železníc) vedúcich v trasách siete TEN-T, ktorá spolu s nedostatočnou úrovňou vybavenosti územia vnútroštátnymi dopravnými koridormi tvorí hlavnú bariéru znižujúcu dopravnú dostupnosť regiónov SR.

Nedostatočná dostupnosť územia je vážnou prekážkou obmedzujúcou rozvoj regiónov, prílev zahraničného a domáceho kapitálu a mobilitu pracovnej sily. Ako som už spomínal, MDPT SR sa preto rozhodlo pre urýchlenie výstavby vybraných úsekov cestnej infraštruktúry využiť tzv. PPP projekty. Avšak v porovnaní s minulosťou sa v dôsledku finančnej krízy výrazne znížil záujem komerčných bánk financovať dlhodobé projekty, medzi ktoré patria aj diaľničné PPP projekty, čo má v súčasnosti za následok posun začatia ich realizácie, keďže doposiaľ nedošlo k ich finančnému uzavretiu. Finančná kríza má nemalý vplyv aj na financovanie projektov v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

V ostatnej správe EÚ o pokroku v rozširovaní transeurópskej siete sa konštatuje, že veľkú časť 30 prioritných projektov, sa do plánovaného termínu v roku 2015, či v niektorých prípadoch do roku 2020, dokončiť nepodarí. Hlavnými zdrojmi na financovanie dopravných koridorov tak ostávajú prostriedky štátneho rozpočtu doplnené o zdroje z fondov EÚ, ktoré môže SR čerpať na dopravnú infraštruktúru prostredníctvom Operačného programu Doprava 2007–2013. Stanoviť konkrétny termín dokončenia koridorových tratí je vzhľadom na pretrvávajúcu finančnú krízu zložité, keďže obmedzené finančné zdroje štátneho rozpočtu a neochota komerčných bánk poskytovať úvery na financovanie projektov PPP znamená posun plánovaných termínov výstavby mnohých projektov nachádzajúcich sa v trasách siete TEN-T, a teda aj posun termínov ich dokončenia.

Importance of Trans-European Network TEN-T for the Slovak Republic The ultimate and the most significant effect of construction or modernization of the above-mentioned lines of transport infrastructure will result in improvement of transport accessibility of the Slovak Republic regions and improvement of interconnection of the infrastructure of the Slovak Republic to the European transport network, which shall support the recovery of development perspectives from the viewpoint of economy and tourism, increase the interest of foreign investors and make the free movement of workforce and goods within the European Economic Space simpler. This shall not only significantly support the economic growth of the Slovak Republic, but also general competitive ability of the EU.

Autor

• (red)