Oporné múry na trase diaľnice D3 Hričovské Podhradie – Žilina (Strážov)

• Foto

Stavba diaľnice D3 Hričovské Podhradie – Žilina (Strážov) je prvou etapou stavby D3 Hričovské Podhradie – Kysucké Nové Mesto, ktorá je súčasťou prioritného ťahu D1 a D3 na trase Bratislava – Žilina – Skalité – hranica s Poľskou republikou a s odbočením na Českú republiku. Je súčasťou multimodálneho dopravného koridoru č. VI Transeurópskych sietí a Transeurópskej magistrály v smere sever – juh. Nadväzuje na stavbu diaľnice D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie smerom od Považskej Bystrice a z druhej strany na stavbu Privádzač Žilina. Uvedené oporné múry sa nachádzajú na pravej strane na konci úseku diaľnice D3, ktorá je zvedená mostom SO 219, násypom SO 103-01, mostom SO 221 a cestou SO 105 na diaľničný „Privádzač Žilina“, ktorý je tiež vo výstavbe. Pravá strana diaľnice D3 bola absolútne prioritná, keďže išla v 11/2007 do spojazdnenia a stavebný objekt 257 bol na kritickej ceste celého diela. Zaujímavosťou tohto komplikovaného stavebného uzla bolo aj to, že v úseku cca 1,7 km diaľnice muselo byť zrealizovaných 75.453 m mikropilót, 11.773 m veľkopriemerových pilót DN 930, 5.215 m štrkových pilót DN 600, 21.453 m zemných lanových kotiev, 39.252 zemných klincov o dĺžke 5 m a 19.623 m² striekaného betónu. Špeciálne zakladanie vychádzalo z veľkej zložitosti geológie a morfológie svahovitého terénu, ktorý bol extrémne zosuvný a ďalej z vplyvov seizmicity územia. Celý systém je nadimenzovaný a zrealizovaný tak, aby zaistil potrebnú stabilitu zosuvného svahu pre vytvorenie násypu pravej strany diaľnice D3, ako aj zakladanie jednotlivých pilierov mostného objektu SO 219 ľavej strany diaľnice D3, ktoré sú situované pod opornými múrmi. Nad oporným múrom v celej dĺžke sa nachádza zaistenie a odvodnenie zárezu kopca SO 258. Jedná sa o betónové zvislé a vodorovné monolitické trámy, ktoré boli zaistené pomocou klincovania, striekaného betónu a horninových lanových kotiev.

POPIS MÚROV

Objekty múrov pozostávajú z dvoch etáží, kde spodná „M1“ je železobetónová konštrukcia tvaru „L“, kotvená k podložiu zemnými kotvami. Výkopy pre základy a špeciálne zakladanie – mikropilóty boli realizované v prudkom svahu pomocou kráčajúcich bagrov. Tento zemný odrez musel byť ihneď zaistený pomocou striekaného betónu a zemných klincov dĺžky 5 m. Pri daždivom počasí boli odrezy v niektorých častiach stabilné doslova len hodinu, čo ohrozovalo ďalšie postupy. Monolitický základ je založený na mikropilotách, prichytený do svahu so zemnými lanovými kotvami. Lanové kotvy boli vŕtané a osadzované v predstihu ešte pred zabetónovaním základu z dôvodu kritickej cesty a krátkeho času na výstavbu objektu. Na tomto základe je postavená stena z prefabrikátov – kameňoblokov, ktorá je armatúrou spriahnutá a zo zadnej strany zmonolitnená betónom. Spodná etáž „M1“ je od drenážovaná a zasypaná sypaninou so zhutnením.

Druhá nadzemná časť objektov „M2“ je vystužený oporný múr pozostávajúci z lícnych atypických prefabrikátov typu „VB“, ktorý je vystužený geosyntetickou, jednoosou, spojitou, ťahovou geomrežou. Časť M2 je staticky a kinematicky nezávislá časť objektov, prenáša účinky dopravného zaťaženia a zemného prostredia na úrovni základovej konštrukcie časti M2. Táto časť zabezpečuje teleso diaľničného násypového telesa. Najdôležitejšia vec na realizácií bolo správne napnutie a zhutnený zásyp geomreží, ktorých bolo 12 radov nad sebou. Okrem silového pôsobenia sa uplatňuje aj výrazný efekt zaklinovania a zazubenia zemnej výplne v interakcii s ťahovou geosyntetickou výstužou. Táto výplň musí byť z drveného ostro hranného materiálu. Stykovanie ťahovej geosyntetickej vložky na požadovanú dĺžku sa robilo pomocou systémového prvku – pravítka. Na rube múru M2 z prefabrikátov „VB“ je zrealizovaný drén o šírke 0,5 m pre odvedenie infiltrovaných vôd do spodného drenážneho systému. Vrchná časť M2 je zmonolitnená betónovým vencom, na ktorom je položená pružná vložka s prefabrikátom tvaru „Z“, ktorý je tiež ukotvený geomrežou. Do prefabrikátu „Z“ je ukotvená železobetónová monolitická rímsa o výške 0,25 m pomocou chemických kotiev. Na rímse je zrealizované zábradelné zvodidlo v triede zadržateľnosti „H2“ s ochranným pletivom proti prepadnutiu. Vzhľadom na obrovskú zložitosť geotechnických podmienok v uvedenom úseku diaľnice a toho vyplývajúcich opatrení a prác na špeciálnom zakladaní boli oba múra sledované počas výstavby metódami geotechnického monitoringu a geodeticky.

TECHNOLOGICKÝ POSTUP PRÁC

Celá stavba sa niesla v duchu enormne krátkeho času na realizáciu, keď termín uvedeného kritického úseku oporného múru v ťažkom zosuvnom svahu bol 25 mesiacov. Jednalo sa o stavebné objekty SO 258 Zárubný múr v km 5,732–6,216 vpravo, SO 257 Oporný múr v km 5,734–6,200, SO 219 Estakáda na D3 nad svahom pozdĺž cesty I/ 18, ktoré boli nad sebou a technologicky sa nedali realizovať súbežne. Najprv bolo potrebné celý kopec odlesniť v obvode staveniska, avšak to bol veľký problém, lebo tým pádom musela byť odstavená cesta I/18 Bratislava – Žilina a zároveň urobené ochranné opatrenia na premávku železnice Košice – Žilina – Bratislava, ktorá vedie hneď vedľa cesty I/18, nakoľko stromy padali ako „špáradlá“ z kopca na cestu a železnicu. Odlesnenie trvalo dva víkendy. Po odstránení stromov bolo potrebné preložiť železničný napájací a signalizačný kábel a telekomunikačný diaľkový kábel, ktoré viedli pozdĺž celého staveniska. Prekládky trvali štyri mesiace počas extrémneho zimného obdobia. Nasledovalo zriadenie prístupových ciest k objektu SO 258 Zárubný kotevný múr, ktorý má deväť etáží a zaisťuje zárez pre diaľnicu do kopca pomocou zemných lanových kotiev a striekaného betónu.
Z tohto objektu museli byť zaistené štyri etáže a odkopaná časť celého kopca, až potom sme mohli realizovať pod ním zárez pre založenie objektu SO 257. Dátum začatia prác na múre sa tým pádom posunul o 17 mesiacov a dĺžka prác na 8 mesiacov. Zároveň s týmito prácami prebiehalo zakladanie pilierov SO 219 Estakáda na D3 pod múrom, čo ešte väčšmi komplikovalo hlavne debniace práce základov múra 257. Po ukončení špeciálneho zakladania – mikropilót na 43 blokoch boli zabetónované základy a steny spodnej časti „M1“. Následne boli realizované práce na základe „M2“ a na pokládke prefabrikátov VB s vložkou z geomreže a zásypy s ich prichytením. VB prefabrikáty išli v 12 radoch nad sebou a boli neustále geodeticky kontrolované.

Múr bol ukončený dobetonávkou a rímsou s oceľovým zabradelným zvodidlom. Tieto práce trvali 4 mesiace a prebiehali non – stop aj v nočných zmenách. V tomto čase len na múre SO 257 pracovalo 260 pracovníkov. Termín ukončenia prác včítane asfaltov, dopravného značenia, oceľových a betónových zvodidiel zvodidiel a preberacieho konania bol skrátený o dva týždňe a doprava bola cez tento náročný úsek pustená dňa 11. 12. 2007.

ZHODNOTENIE

Z diaľnice D1 a D3 o celkovej dĺžke 8,46 km „Združenie Strážov“ troch stavebných fi riem Váhostav-SK, Doprastav a Strabag pustilo do spojazdnenia polovičný profi l diaľnice v dĺžke 5,71 km do 13 mesiacov, druhú polovicu v rovnakej dĺžke do 19 mesiacov od vstupu na stavenisko. Ďalších 2,75 km a teda celá dĺžka diaľnice v polovičnom profi le vedená na oporných múroch bola otvorená do 25 mesiacov a druhá polovica vedená na mostoch a teda celý úsek 8,46 km bude do 30 mesiacov (sú v tom započítané tri zimy), čo je úctyhodný výkon. Podotýkam, že uvedenú stavbu môžeme právom nazvať ako najťažší úsek v histórii budovania slovenských ciest a diaľnic.

Construction of highway D3 Hričovské Podhradie – Žilina (Strážov) is the fi rst stage of the construction D3 Hričovské Podhradie – Kysucké Nové Mesto, which is a part of the priority road D1 and D3 on the route Bratislava – Žilina – Skalité – border with Polish Republic and with turning to the Czech Republic. It is a part of multi-modal transportation corridor No. VI of the TransEuropean network and TransEuropean main railway line direction to north – south. It connects to the highway D1 construction Vrtižer – Hričovské Podhradie direction from Považská Bystrica and from the other side to the construction Feeder road Žilina. The abovementioned retaining walls are located on the right side at the end of the highway D3 section, which is diverted by the bridge BU 219, embankment BU 103-01, bridge BU 221 and road BU 105 to the highway feeder road „Privádzač Žilina“, which is also under construction.

Autor

• Ing. Máša Peter