Budovanie železničných koridorových trás na Slovensku

• Foto

Toto zohráva veľký význam pre rozvoj trhu, či už z pohľadu nákladnej alebo osobnej dopravy a pre malú krajinu, akou je Slovensko, o to väčší. Ako jedna z dôležitých krajín v euroázijskom smerovaní sa musí snažiť o čo najlepšie zviditeľnenie a poskytnutie kvalitných koridorových trás cez naše územie. Ak však chce uspieť v dnešnej konkurencii na trhu a začleniť sa do významných koridorových trás, musí sa snažiť o čo najrýchlejšie budovanie týchto koridorov. V opačnom prípade Slovensku hrozí určitá dopravná separácia, resp. koridorové obchádzanie od zvyšku krajín Európskej únie.

KORIDORY A ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA V SR
Význam budovania koridorových trás si krajiny uvedomili už dávnejšie, a to nielen v rámci krajín Európy, ale aj vo vzájomnom prepojení jednotlivých kontinentov. Potreba vytvárať väčšinou nákladné koridory vznikla z dôvodu požiadaviek a nárokov trhu – (rýchlejšia preprava s kvalitnými službami – „just in time“). Iniciatívu EK v oblasti vytvárania dopravných koridorov vyvíja už niekoľko rokov, podporenú „Bielou knihou“, Lisabonskou stratégiou a pod., a jej základná kostra je daná rozhodnutiami EK o TEN-T sieti, ako aj ďalšími dokumentmi a iniciatívami, ako sú projekty TER, Euro-Asian Links a pod.

Železničná doprava zohráva dôležitú úlohu v oblasti udržateľného rozvoja dopravného systému Spoločenstva. Výzvy, ktoré vyplývajú z neustáleho nárastu objemu nákladnej dopravy v EÚ, najmä z očakávaného nárastu o 50 % do roku 2020, a dôsledky tohto rastu v zmysle preťaženosti, havárií, hluku, závislosti na rope, znečistenia a zmeny klímy, podnecujú k prijímaniu opatrení na úrovni EÚ, vrátane intenzívnejšej spolupráce medzi zainteresovanými stranami a členskými štátmi. Konkurencieschopnosť trhu železničnej nákladnej dopravy, ktorý sa úplne otvoril v januári 2007, sa postupne zlepšovala v dôsledku intenzívnejšej hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi železničnej dopravy. Poskytovanie efektívnych a spoľahlivých služieb železničnej nákladnej dopravy je spoločnou povinnosťou všetkých verejných a súkromných zainteresovaných strán a závisí okrem iného od existencie výkonnej a interoperabilnej železničnej siete, dostatočnej kapacity v celoeurópskom meradle, vrátane spolupráce medzi manažérmi infraštruktúry.

Z pohľadu železničnej dopravy už v súčasnosti dochádza k istému obchádzaniu slovenského územia. Je to čiastočne aj z dôvodu uprednostňovania cestnej dopravy, vynakladania väčších finančných prostriedkov do výstavby diaľnic, ale zároveň aj z dôvodu najvyšších poplatkov za použitie železničnej dopravnej cesty pre nákladnú dopravu. V súčasnosti sa už uskutočnili konkrétne kroky na zníženie týchto poplatkov. Avšak dôležitým krokom bude aj budovanie, teda modernizácia týchto koridorov, na čo by mala Slovenská republika vynakladať vyššie finančné prostriedky a nespoliehať sa len na finančné zdroje z fondov EÚ. Ďalším potrebným krokom je uvedomiť si, že vzhľadom na našu polohu. t.j. hraničná krajina EÚ, budovanie našich koridorov by sa malo sústrediť najmä na zabezpečenie prístupu na naše koridory, tzn. odstránenie úzkych pohraničných uzlov, ako sú Kúty, Čadca, Skalité a Čierna nad Tisou. Súbežne s modernizáciou koridorových tratí je zavádzanie systému zabezpečenia interoperability tratí a zavádzanie systému ERTMS. Toto sú dva fenomény v dnešnej dobe, ktoré môžeme povedať, že sú stále v začiatkoch, avšak členské krajiny si napriek rôznym komplikáciám uvedomujú ich význam a zavádzajú tieto systémy na svojich sieťach. Preto je potrebné, aby sme sa aj my sústredili na ich čo najskoršie zavedenie a nečakali na výsledky a skúsenosti z iných krajín.

Modernizáciou železničnej infraštruktúry sa zabezpečí zrýchlenie prepravy osôb a tovarov, zvýši sa mobilita, bezpečnosť, spoľahlivosť a zlepší sa prepojenie regiónov. Vytvárajú sa podmienky pre rast a konkurencieschopnosť železničnej dopravy voči ostatným druhom dopravy. Zmodernizovaná infraštruktúra má priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie a rozvoj regiónov. A aby mohla v plnej miere prevádzkovať osobnú dopravu, je nevyhnutné modernizovať aj mobilné prostriedky, ktoré nespĺňajú kritériá na ne kladené po stránke technickej.

VÝSTAVBA A MODERNIZÁCIA KORIDOROV
Modernizácia železničných tratí na Slovensku pokračuje v súlade s dopravnou politikou SR, a to najmä v súlade s materiálom „Program modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry na roky 2007–2010“, schválený uznesením vlády SR č. 1086/2007 zo dňa 19. decembra 2007, ako aj v súlade s „Operačným programom Doprava 2007–2013“.

Výstavba koridorov nie je krátkodobou záležitosťou a vyžaduje si najmä značné finančné prostriedky. Predovšetkým z dôvodu nedostatku financií na ich vybudovanie je ťažké stanoviť presný časový horizont ich ukončenia. V súčasnosti pokračujú modernizačné práce na V. paneurópskom koridore. V marci tohto roku bola ukončená II. etapa modernizácie železničnej trate Trnava – Nové Mesto nad Váhom, a to v úseku Piešťany – Nové Mesto nad Váhom. Modernizácia tohto koridoru bude pokračovať v rámci projektu modernizácie trate Nové Mesto na Váhom – Púchov. Ukončená bola verejná súťaž na výber zhotoviteľa stavebných prác v úseku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce. V ďalších dvoch úsekoch, Zlatovce – Trenčianska Teplá a Trenčianska Teplá – Beluša, sa pripravujú žiadosti o nenávratný finančný príspevok a súťažné podklady na výber zhotoviteľa stavebných prác. Začiatok realizácie stavebných prác na týchto úsekoch bude závisieť od úspešného ukončenia procesu verejného obstarávania, a predpokladá sa, že realizácia prác by mala začať v prvom štvrťroku 2010. Je dokončená projektová dokumentácia pre modernizáciu v úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov a na tomto úseku bude do konca roku 2010 z cca 1 mld. eur celkových investičných nákladov, preinvestovaná 1/3 s predpokladaným ukončením stavieb začiatkom roka 2013. Projektová dokumentácia Púchov – Žilina bude dokončená do marca 2010. V rámci tohto koridoru je súčasne v štádiu prípravy projektovej dokumentácie úsek Liptovský Mikuláš – Košice.

V rámci VI. paneurópskeho koridoru pokračujú modernizačné práce na úseku Žilina – Krásno nad Kysucou (prípravné práce, modernizácia časti koľají a úprava zhlavia v železničnej stanici Krásno nad Kysucou, ako aj výstavba nástupíšť a podchodu pre cestujúcich). Na IV. paneurópskom koridore (ERTMS koridor E) by sa mala uskutočniť modernizácia a vybavenie tohto koridoru systémom ERTMS. V júni tohto roku boli podané žiadosti v rámci poslednej výzvy TEN-T. Vybavenie tohto koridoru systémom ERTMS v úseku Kúty – Bratislava – Rajka by malo byť do konca roku 2015 a v úseku Bratislava – Štúrovo do roku 2020. Čo sa týka mostu cez Moravu v Kútoch, na strane SR je projekt zahrnutý v OPD v akciách financovaných z KF a podľa nového časového plánu by mal prísť do realizácie niekedy okolo roku 2011.

SPOLUPRÁCA SUSEDNÝCH KRAJÍN
SR spolupracuje so susednými krajinami na ministerskej úrovni aj formou bilaterálnych stretnutí, či už na úrovni expertov alebo na najvyššej úrovni. Taktiež pre každý koridor sú vytvorené riadiace orgány pozostávajúce zo zástupcov ministerstiev členských štátov začlenených do daného koridoru (napr. riadiaci výbor pre koridor E, riadiaci výbor pre VI. paneurópsky koridor). Na týchto úrovniach dochádza k vymieňaniu informácií ako jednotlivé krajiny postupujú s prácami na danom koridore a krajiny sa snažia o čo najlepšiu koordináciu. Tieto koridory zväčša majú stanoveného svojho koordinátora, ktorý sa taktiež snaží podporovať a usmerňovať krajiny k ďalšej spolupráci a lepšej koordinácii.

ZDROJE FINANCOVANIA
Na modernizáciu železničnej infraštruktúry sú využívané najmä zdroje z fondov EÚ a zo štátneho rozpočtu. V programovom období 2007 až 2013 je potrebných 105 mld. Sk. K dispozícii je približne 77 mld. Sk, na ktorých sú postavené predpoklady realizácie stavieb. Vyplýva to z návrhu modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry na roky 2007 až 2010, ktorý vypracovalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR.

6. mája 2009 bola vo vláde SR schválená „Správa o plnení modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry na roky 2007–2010“. V roku 2008 bolo preinvestovaných celkovo 168.162.610,08 € (5.066.066.791,29 Sk), z toho bolo čerpaných z fondov EÚ 27.422.821,56 € (826.139.922,17 Sk), na spolufinancovanie stavieb k fondom EÚ zo ŠR 9.360.998,37 € (282.009.436,97 Sk), zo štátneho rozpočtu z kapitoly MDPT 55.224.089,08 € (1.663.680.907,63 Sk), z vlastných zdrojov ŽSR 4.113.984,23 € (123.937.888,97 Sk) a z úveru 72.040.716,84 € (2.170.298.635,55 Sk). Finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu a modernizáciu koridorov. Podľa harmonogramu sa modernizovala železničná sieť, ktorá je súčasťou transeurópskej dopravnej siete TEN-T, a to železničné trate, stanice, zastávky a ich nástupištia, podchody a pripravovala sa projektová dokumentácia pre ďalšie úseky.

Čo sa týka finančných prostriedkov už pridelených na spolufinancovani zo štátneho rozpočtu a vyčlenených v rámci kapitoly, nepredpokladá sa, že tieto financie by mali byť ohrozené. Je však možné, že môže dôjsť k určitým presunom a miernym úpravám terajšej stratégie. Krízové opatrenia v oblasti financovania koridorov v oblasti železničnej dopravy neboli prijaté. Skôr naopak sa domnievame, v období krízy, je práve výstavba investícií do budovania dopravnej infraštruktúry jedným z dobrých riešení na znovu naštartovanie ekonomiky štátu, čo by mala vláda SR podporovať.

Construction of railway corridor routes in Slovakia
Modernization of rail tracks in Slovakia is in progress in accordance with transport policy of the Slovak Republic, in particular in accordance with the document “Programme of modernization and development of railway infrastructure for 2007–2010“, adopted by the resolution of the Government of the Slovak Republic No. 1086/2007, dated 19. December 2007, as well as in compliance with ”Operational programme Transport 2007–2013“. Modernization works are currently in progress in IV., V. and VI. Pan-European corridor.

Autor

• (red)