Tunel Považský Chlmec bol vybudovaný rakúskou tunelovacou metódou, 500 000 kubických metrov horniny sa podarilo vyraziť za desať mesiacov

• Foto

Tunely prevádzkované NDS patria podľa neho k najbezpečnejším tunelom v Európe v rámci technologického vybavenia a zabezpečenia, čo bude platiť aj o tuneloch, ktoré sú momentálne vo výstavbe. „V tuneli Považský Chlmec je komplexný kamerový systém a bude povolená preprava nebezpečných vecí s automatickou detekciou všetkých incidentov. To znamená, spomalené vozidlo, zastavené vozidlo, vypadnutý náklad, chodec alebo zviera v tuneli, auto v protismere, alebo náhle znížená rýchlosť kolóny v tuneli,“ povedal Schmidt.

Doplnil, že vzdialenosť únikových východov je 300 metrov, každých 750 metrov je záliv a prejazdné priečne prepojenie, kde sa môžu záchranné zložky dostať z jednej rúry do druhej. „Vieme vysielať vodičom do rádia, ak sa niečo udeje, máme tunelový rozhlas, je tu akomodačné, prejazdné a požiarne osvetlenie,“ uviedol Schmidt.

Tunel Považský Chlmec budujú podľa riaditeľa stavby Miloša Farkaša zo spoločnosti Eurovia SK novou rakúskou tunelovacou metódou, pričom 500 000 kubických metrov horniny vyrazili za desať mesiacov. „U nás je geológia premenná. Nie je konštantná, ako keď si predstavíme Alpy. Takže použitá technológia po metri a pol reflektuje zmenu geológie. Odvŕtate, odstrelíte, skontrolujete geologické pomery, zaistíte to a idete opakovane ďalej. Takouto cyklickou razbou sa dostanete až na koniec tunela,“ dodal riaditeľ stavby.

Vyťažená hornina skončila sčasti na križovatke Brodno, alebo je uložená v stredovej jame. „Realizujeme už betónové vozovky, čo je finálna stavebná časť – oslava, že gro stavebných prác už skončilo. Následne nastupujú technológovia, pokračovať v prácach, ktoré majú vdýchnuť do tunela dušu. To znamená, osvetliť celý tunel, trvalo zapojiť ventilátory, sfunkčniť núdzové osvetlenia, únikové cesty. Vybaviť operátorské stredisko, zaškoliť operátorov,“ dodal Farkaš.

Tunel Považský Chlmec má dĺžku 2 218 metrov a je dvojrúrový pre obidva smery jazdy. Na razení sa podieľalo 35 strojov a v nepretržitej prevádzke pracuje na tuneli 240 robotníkov. Úsek D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno sa začína priamym napojením na diaľnicu D3 Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov a následne premosťuje 1,4 km dlhou estakádou Hričovskú priehradu a vchádza do tunela Považský Chlmec. Estakáda stojí na 57 pilieroch, z nich je 35 vo vode. Po dobudovaní úseku D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno ušetria motoristi v porovnaní s jazdou po súbežných cestách prvej triedy 3,5 minúty. Cena za vybudovanie diaľnice D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno je približne 255 miliónov eur. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu.

Objednávateľom výstavby úseku diaľnice D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno je NDS. Postaví ho združenie firiem Eurovia SK, Hochtief CZ a Stavby mostov Slovakia. Hlavným zhotoviteľom tunela je Hochtief CZ, a. s.

Z podkladů TASR

Autor

• Bc. Fejfar Vítězslav