„Chceme stavať, ale musíme stavať lacnejšie,“

• Foto

Jaké jsou přednosti a jaké slabiny Slovenské republiky z pohledu dopravních sítí?
Na Slovensku sa každá doprava uberá vlastným smerom namiesto toho, aby vytvárala synergiu medzi cestnou, železničnou, vodnou a leteckou dopravou. Toto považujem za výzvu na toto volebné obdobie. Z pohľadu cestnej dopravy Slovensko musí dobudovať najmä svoju chrbtovú kosť, čo je diaľnica D1 z Bratislavy do Košíc. Ak všetko pôjde dobre, budeme mať toto prepojenie v rokoch 2015–2016 a výrazne lacnejšie ako plánovala minulá vláda. V železničnej doprave ide najmä o finančnú konsolidáciu stratových železničních podnikov, lepšie nastavenie vzťahov medzi nimi a modernizáciu tratí a vlakových súprav. Momentálne sme začali s obmenou 1/4 vlakových súprav cez Operačný program doprava. Při vodnej doprave vidím veľký význam v Dunajskej stratégii, ktorá môže vyrazne napomôcť Slovensku.

Co považujete za nejdůležitější kroky Ministerstva dopravy, pošt a telekomunikací SR v oblasti výstavby dopravní infrastruktury na Slovensku?
Už som spomenul dostavbu chrbtice, čo je pre nás diaľnica D1. Okrem toho sú velké výzvy prepojenie juhu a severu, s čím súvisí rýchlostná cesta R1 a jej pokračovanie z Banskej Bystrice po Ružomberok. Dôležitá je aj cesta R7 z Dunajskej Stredy až do Bratislavy, kde denne prechádza veľa áut a súčasná cesta už nepostačuje. Som veľmi rád, že jedno z mojich prvých rozhodnutí bol súhlas na začatie výstavby cesty R4 na východe Slovenska medzi Košicami a Milhosťou. Je to 15 rokov plánovaný a sľubovaný úsek a až v tomto roku sa začal realizovať. Čo som však rád, že konečne po dlhom čase vyhrala najlacnejšia ponuka. Čo sa týka inštitucionálnych zmien, chcem zlúčiť Slovenskú správu ciest a Narodnú diaľničnú spoločnosť pod jednu strechu.

V oblasti železničnej dopravy ide najmä o finančnú konsolidáciu. Vymenili sme manažment vo všetkých troch železničných spoločnostiach. Špeciálne Cargo by sme chceli pripraviť na vstup strategického investora. Tomu však musí predchádzať zastavenie zadlžovania a finančná a personálna konsolidácia spoločnosti.

Leteckú dopravu chceme najmä zatraktivnit, aby sme otvorili viacej pravideľných liniek. Je nám jasné, že to priamo súvisí s atraktívnosťou Slovenska, v tomto chceme prispieť zatraktivnením letiska v Bratislave. Plánujeme, podobne ako Cargo, pripraviť letisko Bratislava na vstup strategického partnera, čo by malo prispieť k rozvoju a zlepšeniu služieb na letisku.

Slovensko je stejně jako Česká republika pouze krátký čas po volbách. Jaké změny přímo související s touto skutečností již byly realizovány nebo se v blízké době chystají v oblasti výstavby dopravní infrastruktury?
Za jedno z hlavných rozhodnutí bolo nepredlžovať termín na finančné uzavretie zle pripraveného a predraženého prvého balíka PPP a naše rozhodnutie stavať tieto úseky už v budúcom roku cez eurofondy a za výrazne nižšie ceny. Druhým dôležitým rozhodnutím bolo zavedenie elektronického verejného obstarávania s anonymnou aukciou, čo výrazne stlačilo ceny dole a odbúralo korupčné a klientelistické praktiky.

Jednou z podstatných změn, které se uskutečnily, je převedení koordinace nad PPP projekty v rámci dálniční a silniční sítě na „bedra“ ministerstva namísto dřívější Národní dálniční společnosti (NDS). Co vše to s sebou přináší?
My sme to tak už dostali – na ministerstve pôsobí sekcia PPP, pod ktorú to patrí. Skôr pri preberaní stavenísk po prvom balíku PPP presúvame zodpovednosť za staveniská na Národnú diaľničnú spoločnosť.

S jakými problémy se v současné době v rámci PPP projektů potýkáte?
Jeden PPP projekt prebieha a o jednom rokujeme. Ten, čo prebieha, má svoj určitý vývoj, ja osobne citlivo vnímam, že dozor priamo financuje zhotoviteľ. Toto chcem do budúcnosti zmeniť. O treťom balíku PPP rokujeme, ide o najťažší úsek medzi Žilinou a Martinom. Rokovania sa vyvíjajú zatiaľ dobre, preto sme o mesiac aj predĺžili čas na finančné uzavretie. Verím, že sa nám podarí vyrokovať lepšie podmienky a projekt rozbehneme.

Přemýšlíte již také o PPP projektech na výstavbu železnic v SR?
Na Slovensku ide najmä o výstavbu diaľníc, prípadne mýtny systém. Forma PPP sa používa pri obzvlášť tažkých a náročných stavbách. Nevylučujeme túto metódu aj do budúcnosti, ale musí byť výhodná pre Slovenskú republiku, nielen pre koncesionára.

Zůstaňme ještě u financování staveb. Kde jsou podle Vás další zdroje?
Zdroje vidím najmä v lepšom a efektívnejšom využívaní eurofondov, ktoré sú najlacnejšie peniaze, protože ich dostávame z únie bezodplatne. Minulá vláda ich nevedela čerpať, my chceme realokovať zdroje v Národnom strategickom a referenčnom rámci, aby sme zvýšili výšku eurofondov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.

Jak se vypořádáváte se současnou těžkou dobou hospodářské recese? Jaké kroky podnikáte k omezení jejího vlivu na ekonomiku v oblasti dopravní infrastruktury?
Chceme stavať, ale musíme stavať lacnejšie. Dá sa to, prvé kroky, ktoré som podnikol, ukázali, že to je reálne. Šetriť chceme tam, kde sa peniaze využívali neefektívne. Preto sme zaviedli verejné elektronické obstarávanie s anonymnou aukciou v železničných spoločnostiach. Už prvé tendre priniesli výrazne úspory. Chcem, aby ministerstvo pod mojim vedením pôsobilo ako spravodlivý rozhodca, aby sme zastavili neefektívnosť, korupciu a klientelizmus, ktoré tu v minulom období boli. To prinesie aj úspory. Ďalej chcem zefektívniť fungovanie niektorých spoločností, napríklad zlúčiť NDS so Slovenskou správou ciest.

Jak se díváte na výstavbu mezinárodních dopravních koridorů, vedoucích přes Slovensko?
Sú veľmi dôležité a chceme ich do budúcnosti rozvíjať. Práve dnes (29. října – pozn. red.) som otváral časť rýchlostnej cesty okolo Trstenej, čo je medzinárodný koridor, který vedie z Poľska cez Slovensko na juh krajiny. Taktiež už spomínaný úsek cesty R4 pri Košiciach je súčasťou koridoru, ktorý vedie z Poľska cez Slovensko do Maďarska. Opravujeme teraz „zbabraný“ úsek pri Svidníku, ktorý je severnou vetvou cesty R4. Ministerstvo dopravy, ale i ja osobne si uvedomujeme dôležitosť týchto koridorov pre Slovensko, ale i Európu, taktiež si uvedomujeme naše medzinárodné záväzky, preto ministerstvo dopravy bude maximálne podporovať výstavbu a realizáciu týchto koridorov.

Chtěl byste něco dodat závěrem?
Česko-slovenská vzájomnosť bola a zostáva naším príspevkom pre nás samotných, ale aj pre spoločnú Európu. Budem rád, ak bude prinášať praktické ovocie aj v oblasti infrastruktury a dopravnej spolupráce. Výziev, príležitostí a dôvodov k tomu pribúda.

“We want to build, but we need to build at a lower price“
Interview with Ján Figeľ, 1st Vice-chairman of the Government of the Slovak Republic and Minister of Transportation, Posts and Telecommunications of the Slovak Republic on the topic of: Current Issues of the Slovak Transport Infrastructure.

Autor

• Mgr. Doudová Ludmila